Necroland

Music

Hudba je druh umenia, ktoé sa vyjadruje zvukom plynúcim v čase. Z čiasstarovekej otrokárskej kultúry (Mezopotámia, Egypt, Grécko, Rím) sa zachovali obrazy a vykopávky hudobných nástrojov. Základom bol jednohlasný sprv srevádzaný tou istou melódiou – homofónia (jedohlas). Postupne ako nadobúda náboženstvo rozhodjúcu úlohu, centrom vzdelanosti sa stávajú kláštory. Vzniká gregoriánsky chorál – liturgický spev katolíckej cirkvi. Okolo 10. storočia sa zvuk zmnožuje, pridávajú sa nové hlasy – čistá kvarta a kvinta. Tieto hlasy sa pohybujú paralelne za základným hlasom – cantus firmus. Spájaním samostatných melódií bod proti bodu, nota proti note vzniká Kontrapunkt.
Ars antiqua (staré umenie) - obdobie rozvíja viachlasého spevu
Ars nova (nové umenie) – vznikajú nové formové útvary: Madrigal, ktorý hrá úlohu až do 18. storočia.
Základom melódií sú naďalej staré cirkevné tóniny, do ktorých preniká čoraz viac durová a molová tónina. Od konca 15., storočia nastupuje v umení obdobie renesancie a vtomto období vo všetkých druhoch umenia vystupuje množstvo vynikajúcich osobností. V tomto období vystupuje do popredia „Nizozemská škola“, ktorá rozvíja kontrapunkt, vytvára nové postupy, používa imitáciu, teda napodobňovanie melódie jedného hlasu iným. Hlasy sa zmnožujú, vzniká kánon. Vrcholnými zjavmi sú: Orlado di lasso a Giovnni Pierluigi da Palestrina.
Začiatkom 17. storočia nadväzuje narenesanciu barok, neskôr klasicizmus, romantizmus a hudba 20. storočia. Hudba 20. storočia sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou umeleckých smerov a skupín. Na prelome 19. a 2. storočia vystúpili so svojím programom impresionistickí maliari, spisovatelia a skladatelia. Hlavným námatom impresionistických skladieb bola príroda, ktorá sa stále farebne mení a jej krása je v prchavej neopakovateľnosti. Typické motívy sú: vlny, hmla, oblaky, vietor, a pod. Impresionistickí umelci vyjadrovoli predovšetkým zúfalstvo, bolesť, prázdnotu, chceli odhaliť podstatu javov skutočnosti. Z protiromantického zamerania vznikol aj neoklasicizmus, ktorý odmietol romantické vnímanie umenia anadväzoval na estetiku klasicizmu. Neoklasicistickí umelci sa usilovali i o dokonalé usporiadanie hudobného materiálu, výrazovú vyrovnanosť, zreteľnú a jasnú stavbu skladby. Obdivovali tvorbu klasicistických a barokových skladateľov.
Nové protiromantické chápanie hudby sa prejavilo aj v ľudovom umení.

Skladatelia študovali najstaršie ľudové piesne, na základe čoho sa objavil nový hudobný výraz neofolklorizmus, čiže nové národné školy. V Amerike vzniká džezová hudba,inšpirujúca skladateľov svojím netradičným rytmom.Vo Francúsku vznikla Parížska šestka ako skupina umelcov, ktorí využvali tzv. hudbu všedného dňa, džezovú, tanečnú a kaviarenskú hudbu.V Nemecku – Nová večnosť – snažili sa zobraziť skutočnosť vecne. 20. storočie je storočím veľkého rozvoja techniky (rozhlas, televízia...). Rozvíja sa stále aj hudba, ktorá objavuje nové možnosti a kompozičné postupy.
Hudba 20. storočia: - impresionizmus
expresionizmus
neoklasicizmus.