Necroland

Jazz

Jazz je špecifický typ hudby, ktorý výrazne formovalo černošské obyvateľstvo USA v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Vznikol spojením hudobnej kultúry afrických černochov dovezených do USA a hudby európskych prisťahovalcov. Od začiatku 20. storočia prešiel dlhým vývojom. Dnes je jazz hudbou rovnako európskou aj černošskou. Napriek tomu , že vznikol tak dávno, nestráca ani dnes na popularite a kráse. V dnešnej dobe má jazz mnohé podoby. Tieto sa postupne vyvýjali od začiatku tohto storočia. Jazz prešiel mnohými vývojovými štádiámi, no krása sa z neho ani po skoro storočnom vývoji nevytratila. Prvým krokom k vzniku jazzu bol ragtime. Začal saformovať približne v osemdesiatych rokoch 19. storočia Tento osobitý spôsob klavírnej hry naväzuje na černošské piesne a tance. Sprvu ho hrávali belosi. Po zrušení otroctva sa v ňom nhudobne naplno prejavili černosi. Hlavným nástrojom bolo najprv banjo. Neskôr černošskí hráči spoznali piano. Ragtime bol pokus preniesť černošské rytmy do vtedajšej európskej hudby. Najznámejším ragtimovým pianistom bol Scott Joplin. Najznámejšou ragtimovou skladbou bol Entertainer.
Podľa dohadov vznikol tradičný jazz v New Orleane na začiatku 20. storočia. Kreolovia poznali európsky spôsob hry a nástroje no hrali hudbu, ktorá naväzovala na staré černošské piesne a tance. Splynutím týchto dvoch kultúr vznikol jazz. V jazzových kapelách hrávali černošskí hráči, ktorí nepoznali hru z nôt hrali najmä improviácie a skladbám dodávali ráz rôznymi hudobnými ozdobami. V dvadsiatych rokoch sa jazz presunul do černošských štvrtí Chicaga a New Yorku. Vývoj tradičného jazzu ukončila na začiatku tridsiatych rokov hospodárska kríza. Po jej skončení mal už jazz podou swingu. Hlavnými predstaviteľmi tohoto štýlu bol trubkár L. Armstrong.
Stretom mladej generácie černochov zo strednej vrstvy so stredoškolským vzdelaním a mladých belochov, ktorí mali zvládnutú jazzovú techniku vznikol swing. Optimizmus do tohto jazzového štýu vniesla situácia po veĺkej hospodárskej kríze plná sľubných vyhliadok do budúcnosti. Ľudia mali znova chuť baviť sa. Tento nový druh jazzu prekonáva v mnohom predošlé roky jazzu. Belošskí hráči sa viac prispôsobujú černochom a tí vnášajú do svojej hudby viac prvkov európskej hudby. V tomto období pôsobili mnohé big bandy ako aj malé skupinky v rôznych zostavách, ktoré často improvizovali. Poprvýkrát hrávajú spoločne v orchestroch černosi aj belosi. Swing sa stal v tomto období výlučne tanečnou a zábavnou hudbou. Medzi mnohými černošskými big bandmi vynikali napríklad Beny Goodman, bratia Dorseyovci alebo Glenn Miller.
Na konci druhej svetovej vojny sa situácia v Amerike zmenila. Černosi sa dostávali aj na kvalifikovanejšie a lepšie platené miesta a už sa nedokázali zmieriť s predstavou, že majú v spoločnosti druhoradé postavenie. Bop je jedným z prvých prejavov tejto myšlienkovej emancipácie. Zrodil sa nápad hrať hudbu, ktorú by belosi nedokázali hrať. Mali ale skvelú techniku,ktorú swing priniesol. Do jazzu začali vkladť nové nápady a zmeny, ktoré úplne zmenili swingovú koncepciu. Hrávali väčšinou v päťčlenných skupinkách. Saxofónisti a trubkári zaplavujú hudbu množstvom sól, ktoré častokrát prekračujú dovtedajšie pravidlá o frázovaní. Bop bol veľmi dlho len záležitosťou černochov a dlho trvalo, kým s ním belosi chytili krok a kým ho širšia verejnosť prijala za nový žáner jazzu. Prechod medzi swingom a bopom znamenal dovtedy najväčší skok v dejinách jazzu. K priekopníkom bopu patrili altsaxsofonista Charlie Parker, trubkár Dizzy Gillespie a pianista Thelonious Monk. Bop vyjadroval nervozitu, výbušnosť. Na rozdiel od neho je pre cool charakteristická chladná zdržanlivosť. Tento štýl vyjadruje svoj postoj k skutočnosti odmerenasťou V mnohom však cool naväzuje na bop. Začínajú sa používať nové palety tónov a nové kombinácie dychových nástrojov, vrátane tuby a lesného rohu. Mnohé pripomínajú zvuk barokovej hudby. Cool jazz vznikol už v rokoch 1948 a 1949 sériou nahráviok orchestra Milesa Davisa.Mnohí členovia tohto orchestra boli neskôr predstaviteľmi west coastu i tretieho prúdu.
Od tejto hudby je už len na skok k soul jazzu. Soul sa prikláňal k čisto černošsým tradíciám, ktoré sa neskôr prejavili najmä v bluese a v gospelovej hudbe. Hard bop sa v päťdesiatych obohacoval o prvky iných štýlov. Stal sa novým spoločenským hudobným jazykom a vytvoril novú vetvu jazzu, ktorá pretrváva až dodnes.V päťdesiatych rokoch boli hlavnými predstaviteľmi hard bopu kvintet altsaxofonistu Cannonballa Adderleyho. Zo sólistov vynikli predovšetkým tenorsaxofónista Sonny Rollins. Na prechode päťdesiatych a šesťdesiatych rokov znamenal príchod free jazzu prudký zlom v jazze. Priekopníci free jazzu boli väčšinou považovaní za bláznov. Vo free jazze došlo k odstráneniu všetkých pravidiel, ktoré doteraz platili v európskej hudbe a čiastočne aj v jazze: Do hudby vniesli nové prvky, Na svojich nástrojoch vyludzovali rôzna pazvuky, kvílenia a vzlyky. Vyjadrovali tak svoj zármutok a sklamanie. Hlavný jazzový prúd, ktorý sa vyvíjal vedľa free jazzu si z neho všeličo osvojil. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov už poslucháčovi nepripadali prvky free jazzu nestráviteľné. k priekopníkom free jazzu patrili altsaxofónista Ornette Coleman (1930), tenorsaxofónista Archie Shepp (1937) a pianista Cecil Taylor, ktorí museli v šesťdesiatych rokoch o svoje uznnie bojovať. Free jazz sa síce zmenil no pretrváva dodnes.
Na začiatku sedemdesictych rokov sa zdalo, že jazz prestáva oslovovať mladého posucháča. Na scénu totiž nastupuje rock, mladý hudobný štýl stavajúci rovnako ako jazz na afroamerických základoch, no vyznačoval sa svojou jednoduchosťou. Koncom šesťdesiatych rokov začali mladí hudobníci počúvať jeden druhého a zistili, že jazz a rock majú veľa spoločného a môžu sa navzájom obohatiť. A tak sa zrodilo jedno najväčších prekvapení v dejinách jazzu. Jazz začal preberať rockovú rytmiku a elektronické nástroje. Rocku sa zapáčilo náročnejšie muzikantstvo jazzu.Došlo ku kompromisu a vznikol nový hudobný prúd jazz rock alebo elektrický jazz. Jazz rock sa stal mimoriadne rozšíreným. Jazz rockové nahrávky sa vyšvihli na špičky rebríčkov najpredávanejších albumov. Rozhodujúci podnet k vzniku jazz rocku dal Miles Davis. Jazz rock produkovali takisto pianista Chick Corea (1941) so svojou skupinou Return to Forever alebo gitarista Carlos Santana (1947), ktorý do jazz rocku pridal aj latinsko - americké prvky.
V dnešnej dobe prežívajú všetky druhy jazzu od tradičného neworleánskeho jazzu až po jeho ‘kríženecké’ formy. Znova sa stáva populárnou hudbou s rôznorodým obecenstvom. Vznikajú nové jazzové skupiny a orchestre hrávajú najznámejšie jazzové skladby. Prekvitajú elektrické no i inštrumentálne formy jazzu. Jazz sa hráva v kluboch a koncertných sálach a má veľký úspech. Európski hudobníci sa stávajú rovnajo úspešnými ako ich černošskí kolegovia. Jazz sa stal meddzinárodným hudobným štýlom, ktorý je populárny po celom svete. Jazz si dokázal zachovať svoje čaro a prispôsobiť sa vkusu poslucháča a dobovým trendom.